Malilinká bodka

Autor: Martin Bulak | 18.9.2011 o 10:08 | (upravené 16.3.2012 o 21:57) Karma článku: 13,83 | Prečítané:  13222x

Nasledujúcich 10 minút čítania vám môže zmeniť život, tak čítajte prosím pozorne... Kde bolo tam bolo, bola raz jedna krásna krajinka v srdci Európy, v ktorej žilo 5.000.000 ľudí rôzneho povolania, rôznej farby pleti, s rôznymi záujmami a rôznou vierou. Týmto ľuďom sa žilo dobre dosť dlho, až sa jedného dňa objavilo pár desiatok ľudí. Týchto pár desiatok ľudí povedalo tejto mase piatich miliónov ľudí: “Odteraz nám budete dávať určitú časť zo všetkého čo zarobíte”.

Príbeh o malilinkej bodke

Pred pokračovaním si najskôr pre lepšiu predstavu na nasledujúcom obrázku znázorníme, aké veľkosti zhruba predstavujú tri subjekty v spoločnosti o ktorých budem písať.

mala_bodka.jpg

Na to sa ich táto obrovská masa ľudí opýtala: “Och, skutočne vám musíme platiť časť z toho, čo zarobíme?”, na čo tých pár desiatok odvetilo “Áno, musíte!”, na čo masa rezignovane odpovedala: “No tak to vyzerá, že musíme...”. No jeden neposlušný sa z tej obrovskej masy zrazu opýtal: “A čo ak platiť nebudeme?”, čo sa tým pár desiatkam vôbec nepáčilo a odvetili na to: “Ak platiť nebudete, pošleme za vami našich vymáhačov, ktorí to z vás vytlčú!”. Masa ľudí sa zrazu zľakla a povedala: “Nie, prosím, nikoho neposielajte, budeme všetko platiť!

Prešiel určitý čas a táto malá skupinka pár desiatok ľudí povedala obrovskej mase: “Teraz chceme viac z toho čo zarábate!”. Toto sa po určitom čase opakovalo znovu a znovu a znovu, až väčšina z tejto obrovskej masy ľudí platila tejto malilinkej skupinke až polovicu svojho príjmu. A zakaždým ako sa masa ozvala: “Máme to ťažké, pracujeme od rána do večera a polovicu zárobku dávame vám, to sa nám nepáči!” odvetila skupinka znovu: “Áno musíte, lebo na vás pošleme našich vymáhačov, ktorí to z vás vytlčú!”.

Masa ľudí sa znovu zľakla a odvtedy platia tej malej skupinke veľké miliardy každý rok. Táto skupinka ich míňa napríklad na vojny s inými krajinami, pre svojich známych a kamarátov, alebo aj na kupovanie si vplyvu a poslušnosti v mase, dokonca aj zamestnávaním ľudí z tejto masy a plno plno iných vecí.

Jedna časť z masy sa zrazu ozve a hovorí skupinke: “Nepáči sa nám vojna, ktorú vediete s inou krajinou za peniaze ktoré vám dávame! Skutočne musíme za to platiť?”. Skupinka znovu odpovedá: “Áno, musíte, požadujeme to. Chcete aby sme na vás poslali našich vymáhačov?
Ďalšia časť z masy sa tiež ozve a hovorí: “Dávate naše peniaze nadnárodným korporáciám a obrovským bankám a takisto ľuďom ktorí nechcú pracovať. Toto sa nám nepáči!” na čo skupinka odpovedá: “Váš názor nás nezaujíma, MY rozhodneme ako tie peniaze minieme! Vy jednoducho plaťte, lebo ináč...!” a masa sa znovu zľakla a bola ticho.

No po určitom čase im znovu došla trpezlivosť a povedala skupinke: “Už máme toho dosť! Treba urobiť ráznu zmenu! Chceme vás vymeniť!”.

No a po obrovskom úsilí, minutom množstve peňazí a času sa im to nakoniec podarilo a túto malú skupinku pár desiatok ľudí vymenili za inú, novú skupinku.

Masa ľudí sa pýta a doslova prosí novú skupinku: “Prosím, prosím, môžeme si teraz už konečne nechať naše peniaze, alebo aspoň väčšiu časť z nich?” na čo nová skupinka odpovedá: “Je nám to veľmi ľúto, no po dlhých rokovaniach a analýzach expertov sme došli k záveru, že to žiaľ nebude možné. Musíte nám platiť to čo ste nám platili, prípadne ešte aj o niečo viac ako doteraz.”. Masa bola z toho zdrtená, no uznala, že vlastne nemá na výber, lebo musí poslúchať príkazy malej novej skupinky, lebo tá v opačnom prípade na nich pošle hrôzostrašných vymáhačov. ”Sme proti nim bezmocní, urobíme radšej to čo hovoria!” povedala si masa ľudí a tak platila aj naďalej obrovské miliardy každý rok aj novej skupinke, a ďalej chudobnela a mala sa horšie a horšie.

Akokoľvek, čo iné mohla masa ľudí spraviť? Mala na výber? Akú asi silu mohla mať masa 5.000.000 ľudí oproti pár desiatkam? Ako by si niekedy v živote mohla obrovská masa piatich miliónov ľudí čo i len v duchu na zlomok sekundy pomyslieť, že by mohli úspešne odolať obrovskej sile pár desiatok ľudí? Nepripadá vám tu niečo zvláštne? Niečo nelogické?
Prečo si obrovská masa 5.000.000 ľudí myslí, že potrebuje povolenie od pár desiatok ľudí na to, aby im platila menej ako doteraz, alebo vôbec nič, alebo na to aby urobila čokoľvek iné? Prečo tá obrovská masa ľudí rok čo rok prosí tú malilinkú skupinku o to, aby platili menej z toho čo zarobia?

Fakt je ten, že obrovská masa ľudí jednoducho skupinku počúva na slovo a plní poslušne jej rozkazy.

Čím to ale je a ako sa to dá vysvetliť? Skúsme sa opýtať tej malilinkej skupinky.
Skupinka: “Nó takže, je to takto. Ak vám berieme časť vašich príjmov a míňame ich na veci, ktoré sa vám nepáčia, reprezentujeme vás! V podstate nemáte právo si nechať vaše peniaze, máte právo len na to, aby ste si vybrali, ktorá malilinká skupinka rozhodne o tom, na čo tie vaše peniaze minie. To v podstate znamená, že sme volení vami a vy teda rozhodujete o tom a teda aj súhlasíte s tým aby ste nám dávali vaše peniaze. V podstate my, skupinka, vám slúžime, keď míňame vaše peniaze na veci ktoré sa vám nepáčia. Takže by ste nás mali uctievať a rešpektovať, za to že vás okradneme, na to aby sme vám pomohli, aby sme vám slúžili a robili veci s ktorými nesúhlasíte.

Tak a toto je koniec príbehu. Ak to niekomu predsa len nedošlo, presne takto fungujú dnešné “vyspelé” demokracie na svete. Vďaka tomuto príbehu si človek môže urobiť predstavu o absurdnosti celého systému.

Dane

Výraz “dane” a “výpalné” sú v princípe synonymá. Vláda používa výraz dane, lebo je to “priechodný” výraz. Málokto by asi súhlasil s tým, ak by vláda otvorene povedala: “Budete nám platiť každý mesiac výpalné, ináč vás strčíme do basy.

Všetci platíme dane (tak ako ich nazvala malilinká skupinka) a pripadá nám to ako úplne prirodzené. Je to kvôli tomu, že sme vyrastali v prostredí kde to ináč ani nebolo a preto si väčšina z nás ani nevie reálne predstaviť, aké by to bolo, ak by sme dane neplatili vôbec. Dokonca je veľký počet ľudí, ktorí sa hrozia predstavy, čo by sa stalo, ak by sme dane zrazu prestali platiť. Obávajú sa toho, že by sa “zrútil celý svet“, nastala by "anarchia", nepokoje a občianska vojna. Ľudia žijú v ilúzii odmalička a sú zvyknutí na vládcu, na niekoho kto o nich a za nich rozhoduje. Pre ľudí je to častokrát aj pohodlnejšie a vôbec im pritom nevadí, že sú podstatne chudobnejší a že strácajú možnosť slobodnej voľby, ktorá je nahrádzaná možnosťou voľby alternatív určených malou skupinkou, ktorá si hovorí naša vláda, či iným jej orgánom alebo inštitúciou.

Zdrap papiera

Napriek dlhej histórii zdaňovania sa dá povedať, že v našej krajine tvorí základ celého systému jeden dokument. Slovenská ústava, ktorej výročie sme si len nedávno pripomínali dokonca štátnym sviatkom, je len obyčajným zdrapom papiera. Je to zdrap papiera, ktorý si pár jedincov z malej skupinky vymyslelo na to, aby okrem iného, mohli beztrestne ľudí oberať o ich majetok a ich príjmy.

Je to dokument, pod ktorý sa podpísali z tejto skupinky dokonca len DVAJA ľudia, ktorí svojim podpisom potvrdili, že napísaním jedného dokumentu majú morálne právo oberať vás (5 miliónovú masu ľudí) pravidelne a neobmedzene dlhú dobu o nimi ľubovoľne určenú časť vášho majetku bez vášho súhlasu, dokonca ak budete odporovať a brániť sa, tak aj s použitím sily. (Alebo vidíte tam aj váš podpis?)

„Dobrá ústava nemôže sama o sebe urobiť národ spokojným. Zlá ústava ho môže spraviť nešťastným. Ale akákoľvek ho robí neslobodným.“ Guy Carcassonne

V druhom a neposlednom rade vám tento zdrap papiera dáva láskavú možnosť vybrať si medzi nimi určenými možnosťami alternatív vášho konania a narábania s vaším majetkom. Samozrejme aby to nebolo len o tom, sú v ňom zakotvené aj nejaké tie ochrany práv a slobôd. Táto koncepcia ale padá na tom, že naše prirodzené práva (na život, slobodu, majetok) nemáme od tejto skupinky a jej zdrapu papiera, ale z prirodzenosti našej existencie. Navyše sa tieto “vládou, resp. štátom dané práva” odvolávajú na zákony, ktoré je možné meniť kedykoľvek veľmi jednoducho. Pojem "ustanovuje zákon" sa nachádza v tomto zdrape papiera viac ako 60x.

Ten kto si teda vytvoril tento zdrap papiera, ktorý mu podľa neho dáva morálne právo vás okrádať, vytvoril niečo, čo podal ľuďom paradoxne ako ich ochranu, pri ktorej vás ale ochráni najskôr tým, že vás o nejakú časť majetku a slobody sám pripraví.

Je to ako chovať si v dome tigra. "Ó áno, včera zožral dve moje deti a dnes moju ľavú ruku, ale tam vonku niekde sú bezpochyby nejaké tigre... a čo ak ma zajtra nejaký napadne!!?".

Aby platenie daní nebolo možné nikým tak jednoducho zmeniť, tento zdrap papiera dokonca zabraňuje ľuďom o tejto téme rozhodovať v priamom demokratickom referende – teda väčšinovo. Ústava, teda zdrap papiera ktorý si vymyslelo pár ľudí z malej skupinky hovorí, že ani viac ako polovica celej krajiny, teda obrovská masa 2,7 milióna ľudí, nemôže zmeniť to, čo si vymyslelo týchto pár ľudí pri tvorbe tohto dokumentu.

Ešte raz teda - ústava je zdrap papiera, na ktorý si nejakí ľudia napísali, že vás majú právo okrádať bez vášho súhlasu.

Viete si predstaviť ešte niekoho iného, kto by spravil to isté? Viete si predstaviť vášho suseda, ktorý by prišiel za vami s papierom, na ktorom by bolo napísané „Mám dovolené vás okradnúť!“?
Na toto samozrejme nemá žiadny človek morálne právo, čo si aj každý uvedomuje. Prečo si potom myslíme, že má na to právo “vláda”? “Vláda” totižto tiež nie je žiadna nadpozemská bytosť, ktorá by toto právo mohla narozdiel od ľudí mať. Vláda sú taktiež “len” ľudia. Ako môžu teda ľudia niečo čo nemajú, odovzdať iným ľuďom? Samozrejme nemôžu!

Ak by si aj niekto dnes myslel, že okrem vlády to právo má, bolo by to už veľmi ťažko realizovateľné, keďže vláda vyberá dane od masy ľudí a paradoxne spätne si časť z nich kupuje (zamestnáva) na vlastnú ochranu (polícia, armáda,...). Teda reálne nemôže prísť niekto iný, napríklad váš sused, ktorý by vám povedal: “Nemusíš už povinne platiť štátu, budeš povinne platiť mne.”.

Pravdepodobne by ste ani nesúhlasili s tým, aby vás váš sused okrádal len na základe toho, že si na kus papiera napíše „Mám právo vás okrádať“, no napriek tomu s najväčšou pravdepodobnosťou patríte medzi drvivú väčšinu ľudí v tomto štáte, ktorí tento systém v ktorom žijú schvaľujú.

„Je to legálne, pretože si to tak želám. Štát som ja.“ (Ľudovít XIV.)

S najväčšou pravdepodobnosťou patríte k ľuďom, ktorí podvedome, bez väčšieho premýšľania  schvaľujú systém, kde na základe obyčajného zdrapu papiera, ktorý si vymyslelo pár ľudí z malej skupinky, vytvorili ilúziu “ochrancu ktorý sa o vás postará”, sú reálne okrádaní všetci bez ich súhlasu a pod hrozbou sily.

Takisto patríte s najväčšou pravdepodobnosťou k ľuďom, ktorí sa nečinne prizerajú s podvedomým súhlasom bez premýšľania, na zatváranie a konfiškovanie majetku tým osobám, ktoré odmietnu platiť “vláde” časť svojich príjmov bez ich súhlasu, len na základe tohto zdrapu papiera a úplne ste sa stotožnili s pojmom „daňový podvodník”.

Úplne ste sa teda stotožnili so situáciou, že váš sused, váš známy, dokonca váš brat, sestra, či otec, by bol “vládnou” mocou nasilu odvedený a zavretý na dlhú dobu za mrežami, len za to, že odmietol odvádzať proti svojej vôli časť svojho majetku niekomu, kto za ním prišiel so zdrapom papiera.

Áno, je to nelegálne, ale je to takisto aj nemorálne?

„Nikdy nezabudni, že všetko čo urobil Hitler v Nemecku bolo legálne.“ (Martin Luther King)

Verejný záujem resp. spoločenský konsenzus

Predstavitelia z tejto malej skupinky (vlády) nám sústavne opakujú slová ako “verejný záujem” alebo “spoločenský konsenzus”, pričom vysvetlenie na tieto pojmy by hľadali asi len veľmi ťažko.
Realita je dokonca až taká smiešna, že ani len v ilúzii voľby, ktorú vytvorili pre nás, masu ľudí, nemohli nájsť nadpolovičnú (demokratickú) väčšinu, ktorou by svoje konanie mohli obhajovať. A tak v našom systéme na “zmenu zlej skupinky za dobrú” úplne stačí ak k volebným urnám príde a odvolí aj sama malilinká skupinka.

Systém je jednoducho preto taký, lebo v ňom neexistuje alternatíva. Neexistuje sloboda.

Ilúzia

Ľudia nepoznajú svet bez platenia daní. Ľudské zmýšľanie je natoľko zdegenerované vládou kontrolovaným informačným tokom od jeho narodenia, že si nevie predstaviť život bez platenia daní.

Štandardná otázka bežného človeka pri tejto téme je: “Kto by staval cesty, chodníky, verejné osvetlenia?” Napriek tomu, že považujeme za úplne normálne postaviť si cestu, chodník alebo osvetlenie na súkromnom pozemku, povedzme pred vlastným domom.
Prečo si myslíme, že iný človek, ten ktorý tvorí časť malilinkej skupinky, dokáže lepšie naložiť s našim majetkom a s našimi peniazmi ako my sami?

Záver

Celý život, od nášho narodenia až po našu smrť žijeme v ilúzii. Ilúzii ktorú nám vytvorilo pár jedincov a ktorí nás presvedčili o tom, že jedine oni sú tí, ktorí vedia, ako správne naložiť s našim majetkom, jedine oni sú tí, ktorí vedia stavať cesty, verejné osvetlenia alebo chodníky a že jedine oni sú solidárni natoľko, aby pomohli našim blížnym v núdzi.

V prípade že sa ale nájde predsa len niekto, kto tejto ilúzii neverí, vláda mu veľmi rada priloží zbraň k hlave a vysvetlí mu, ako sa má správať poslušný občan. Pekne poslušne naďalej platiť výpalné, počúvať rozkazy vládnucich, na ich základe sa im bez odporu podriaďovať a veriť, že “everything is okay”. :-)

PS:

Ak si myslíte, že toto je len utópia a spoločnosť založená na používaní násilia je stále menšie zlo a neexistuje lepšia alternatíva, prečítajte si rešerš “Demokracia - boh, ktorý zlyhal” od strany 14.

Ak chcete vidieť príklad bezštátnej spoločnosti, ktorá vydržala fungovať o 106 rokov dlhšie, ako celá existencia USA, na rozdiel od ktorých nebola po celý ten čas ani raz vo vojne (USA trvalo 80 rokov od založenia, kým sa dostali do prvej občianskej vojny) prečítajte si príbeh o stredovekom Islande.

Použité zdroje:

Beware of tiger (Larken Rose)
The tiny dot (Larken Rose)
Taxation is robbery (Frank Chodorov)

Moja veľká vďaka spoluautorom tohto článku:

Ján Tralich
Filip Vačko
Jakub Hrušovský

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Andrej Kiska: Korupcia je aj problém našej mentality

Prezident Andrej Kiska hovorí, že ak je politik presvedčený, že korupcia neexistuje, nemá čo robiť na svojom mieste.

EKONOMIKA

Ponuka Volkswagenu je blízko očakávaní odborov. Prečo štrajk pokračuje

Pri najnižšom plate chýbajú štyri eurá.

KOMENTÁRE

Volkswagen môže byť pilotom zmien na pracovnom trhu

Spoločnosť pre jeden štrajk určite neodíde.


Už ste čítali?